POLITICHKITE ATENTATI VO MAKEDONIJA – nenadejni i podmolni poseganja po zhivotot na poedinci i grupi od politichki prichini. Istoriskite izvori go potvrduvaat nivnoto praktikuvanje ushte pri pojavata na prvite drzhavni organizacii kaj antichkite Makedonci. Najkarakteristichno e ubistvoto na kralot Filip Ⅱ Makedonski na svadbata na svojata kjerka Kleopatra (336 g. pr.n.e.). Vo sovremenoto makedonsko minato sekako najpoznati se solunskite atentati (28-30. Ⅳ 1903) na makedonskite gemidjii ili solunski atentatori. Posebno karakteristichna atentatorska dejnost praktikuvale chetite na vodachot na VMRO „avtonomistichka“ Todor Aleksandrov. Poznati se atentatite so rachni bombi i drugi eksplozivni sredstva vo pazarnite denovi vo Radovish, Bitola, Kichevo, Krushevo, Kavadarci, Ohrid, Prilep i Solun. oficijalno stanuva intermedija-Eksplozijata predizvikana od gemidjiite na francuskiot brod „Gvadalkivir“ (1903) Ne mozhejkji da gi otkrijat podmolnite atentatori, osmanliskite vlasti go podlozhuvale mesnoto naselenie na teror, posebno vo Dojran, SHtip i Kochani. Vo atentati se zaginati mnogu makedonski revolucioneri: Dobri Daskalov (juli 1912), GJorche Petrov (21. Ⅵ 1921), Jane Sandanski (22. Ⅳ 1915), Dimo Hadjidimov, Atanas Spasov – Taskata Serski, Todor Panica (7. Ⅴ 1925) i dr. No vo atentati se zaginati i nekoi od vladetelite na Makedonija, kako srpskiot general Kovachevikj vo SHtip, srpskiot policiski nachalnik Velimir Prelikj (ubien od Mara Buneva, 13. I 1928) i dr.. Atentatorskata dejnost ja praktikuvale i vojvodite na srpskata oruzhena propaganda vo Makedonija Gligor Sokolovikj, Jovan Babunski, Jovan Dovezenski i dr. Vodachot na VMRO avtonomistichka Ivan (Vancho) Mihailov, pak, organiziral specijalni t.n. atentatorski trojki. Poznat e marsejskiot atentat vrz kralot Aleksandar Karagjorgjevikj (1934). Po Vtorata svetska vojna karakteristichni se atentatite vrz razni funkcioneri na narodnata vlast od strana na ostatocite na balistichkoto dvizhenje i ufrlenite diverzanti od Albanija (19451952). Vo sovremeniot period najpoznat e neuspeshniot atentat vrz pretsedatelot na RM Kiro Gligorov (3. Ⅹ 1995). „Makedonija i mirot“ (11. Ⅱ 1919). Vo juli Drushtvoto go promenilo odnosot i se povleklo od Sojuzot. LIT.: LJuben Lape, Aktivnosta na Glavniot odbor, Glasnik na INI, 1, Skopje, 1965; Mihajlo Minoski, Federativnata ideja vo makedonskata politichka misla, Skopje, 1985. M. Min. Policiskata misija na „PROKSIMA“
Кирилична верзија на написот
ПОЛИТИЧКИТЕ АТЕНТАТИ ВО МАКЕДОНИЈА