ZELKOVI KULTURI

ZELKOVI KULTURI – grupa rastenija od fam. Brassicaceae, so golem polimorfizam i so shirok areal na rasprostranetost. Site zelkovi kulturi spored potekloto se podeleni vo tri grupi: sredozemna (mediteranea), evropska Afrodita od Vardarski Rid (IV v. pr.n.e.) zelka karfiol brokola alabash kelj (europea) i aziska (orientalis). Vo ishranata se koristat glavicite (zelka, kelj, kelj-pupchar), nerazvienite… Continue reading ZELKOVI KULTURI

ZEMJISHTE

ZEMJISHTE -. poimot chesto se identifikuva so poimot pochva. Pochvata, kako prirodnoistorisko trodimenzionalno telo na povrshinskiot sloj od zemjinata kora, koe se odlikuva so svoi morfoloshki, fizichki, hemiski, i bioloshki svojstva, e samo edna od komponentite shto go sochinuvaat predmetot oznachen kako zemjishte. Zemjishteto se definira kako geografski specifichen prostor na zemjinata povrshina, a go… Continue reading ZEMJISHTE

ZEMJODELSKI FAKULTET / FAKULTET ZA ZEMJODELSKI NAUKI I HRANA VO SKOPJE

ZEMJODELSKI FAKULTET / FAKULTET ZA ZEMJODELSKI NAUKI I HRANA VO SKOPJE (esen 1947) – fakultet formiran kako poseben otsek na Zemjodelsko-shumarskiot fakultet, koj podocna se podelil na dva samostojni fakulteta – Zemjodelski fakultet i shumarski fakultet (1975). Vo hronologijata na rabosica. D. J. Zemjodelskiot fakultet vo Skopje tata na Fakultetot posebno se izdvojuvaat prvata diploma… Continue reading ZEMJODELSKI FAKULTET / FAKULTET ZA ZEMJODELSKI NAUKI I HRANA VO SKOPJE

ZEMJODELSTVO

ZEMJODELSTVO – znachajna stopanska dejnost. Pred Vtorata svetska vojna so nea se zanimavale 87% od celokupnoto naselenie * Podatocite za periodot 2002–2004 se odnesuvaat na rastot na BDP vo vkupnoto stopanstvo i za BDP vo zemjodelstvoto, lovot i shumarstvoto. gusta i visoka treva, kako i pasishtata vo kotlinite, se povolni za razvoj na stocharstvoto. Vo… Continue reading ZEMJODELSTVO

ZEMJOMERKI

ZEMJOMERKI (Geometridae) – nokjni peperugi so tesno i izdolzheno telo. Imaat mala glava so slabo razviena cicalka. Aktivni se nokje. Gasenicite se dvizhat na karakteristichen nachin (kako da ja merat zemjata), so dodatni 2–3 para noze na zadniot del od teloto. Vo Makedonija se potvrdeni 316 vida od koi 2 se endemichni. Najpoznat vid e… Continue reading ZEMJOMERKI

ZENDELSKA, Liljana

ZENDELSKA, Liljana (SHtip, 1. Ⅹ 1947) – operska i koncertna pevica, sopran, prvenka na Operata na MNT. Diplomirala na Fakultetot za muzichka umetnost vo Skopje (1973, prof. K. Trpkov). Taa e chlen na solistichkiot sostav na Operata na MNT (1975– 2005) i nositel na dramskiot i mladodramskiot sopranski fah so poznachajni ostvaruvanja: Aida, Leonora (Trubadur),… Continue reading ZENDELSKA, Liljana

ZHABEV, Vangel

ZHABEV, Vangel (LJalevo, Pirinskiot del na Makedonija, 1939) – paraolimpiski plivach i trener. Na osumgodishna vozrast, od zaostanat eksploziven materijal od Vtorata svetska vojna, ostanal invalid bez dvata podlakota. Osvoil dva olimpiski medala na Paraolimpiskite igri vo Arnhem (1980). ZHivee vo Veles i e aktivist na Sojuzot za sport i rekreacija na hendikepiranite lica. S.… Continue reading ZHABEV, Vangel

ZHABI, KAFEAVI

ZHABI, KAFEAVI – grupa od familijata na vistinski zhabi (Ranidae), kaj koi osnovnata boja na grbot nikogash ne e zelena, a preku barabanovata cipa (pod okoto), pominuva shiroka temna slepoochna damka. Makedonija ja naseluva-Kafeava zhaba at tri vida od ovie zhabi: trevarka ili planinska zhaba (Rana temporaria), gorska ili shumska zhaba (Rana dalmatina) i potochna… Continue reading ZHABI, KAFEAVI