TERCIEREN PERIOD – trael okolu 63 mln. godini (65 & 2±0,2 mln.g.). Vo Makedonija e pretstaven so paleogenski i neogenski sedimentni i vulkanski karpi. Paleogenot e shiroko razvien so eocensko-oligocenski sedimentni masi so debelina do 3.500 m vo Tikveshkata i Ovchepolskata Kotlina, a so pomali masi vo Delchevskata Kotlina i vo Valandovsko i Gevgelisko. Vo site oblasti paleontoloshki e dokumentiran so fosilni polzhavi, shkolki, numuliti i drugo. Eocenot e razvien so bazalni konglomerati i flishni sedimenti, a oligocenot glavno e karbonaten. Za vreme na goren oligocen se odvivala silna vulkanska aktivnost (Zletovo– Kochani, Buchim–Borov Dol, Delchevsko). Neogenot e pretstaven so sredno i gorno miocenski i pretstaveni glavno so glinovitolaporoviti i alevrit-pesoklivi sedimenti so jaglenovi sloevi vo goren miocen, a vo pliocenot pretezhno so chakali i pesoci. Istite se razvieni vo site makedonski kotlini, pri shto najgolema debelina dostignuvaat vo Skopskata (2.200 m), Tikveshkata, Strumichkata i Pelagoniskata Kotlina (do okolu 1.000 m). Vulkanizmot bil aktiven glavno vo miocenot vo Kumanovsko, ProbiSHtipsko–Kochansko, a vo Mariovsko i na pochetokot od pliocenot. LIT.: T. Rakikjevikj, N. Dumurdjanov, P. Petkovski, Tolkuvach za OGK na SFRJ, list SHtip, 1973, 1:100.000; N. Dumurdzanov, T. Serafimovski, C. B. Burchfiel, Evolution of the Neogene-Pleistocene Basins of Macedonia. Geological Soc. of America, DMC 001, 2004, p. I-ⅩⅩ; N. Dumurdzanov, T. Serafimovski, C. B. Burchfiel, Cenozoic tectonics of Macedonia and its relation to the South Balkan edjtensional regime, „Geosphere“, v. 1, August 2005, p. 1-22. N. Dum.
Кирилична верзија на написот
ТЕРЦИЕРЕН ПЕРИОД