VESELINOV, Kosta (s. Bobshevo, Pirinsko, 1908 – Ksanti, Trakisko, 19. IX 1942) – makedonski kulturno-nacionalen deec, istorichar i publicist. Uchi vo Gorna DJumaja, no poradi uchestvo vo marksistichkoto dvizhenje, vo Ⅵ klas e iskluchen od gimnazijata i obrazovanieto go prodolzhuva vo Pazardjik. Vo slednata godina se vrakja vo Gorna DJumaja i razviva poshiroka nacionalno-politichka dejnost. Po zavrshuvanjeto na gimnazijata (1929) izvesno vreme raboti vo Melnik, a potoa se zapishuva prvin na Filozofskiot, a potoa na Pravniot fakultet vo Sofija (1930). Stanuva chlen na VMRO(Ob) i na KPB, eden od osnovachite na BONSS, no i vo rakovodstvoto na Makedonskata narodna studentska grupa „Goce Delchev” shto pochnuva da go izdava svojot organ „Makedonski studentski listъ” (1931), a po zabranata prodolzhuva „Makedonska studentska tribuna” (1932). Poradi nacionalno-politichkata aktivnost i statiite vo v. „Makedonsko zname” e osuden od mihajlovistite na smrt i izvesno vreme zhivee ilegalno. Uapsen i iskluchen od Sofiskiot (1933), toj se zapishuva na Belgradskiot univerzitet. Kako pravnik se vrakja vo Sofija (1935) i se vkluchuva vo Redakcijata na sp. „Makedonski vesti”. CHlen e na Makedonskiot partiski aktiv na BKP. Po zabranata na vesnikot MV, uchestvuva vo Publicistichkiot kruzhok „Nacija i kultura” i vo podgotovkata na v. „Goce”. Redaktor e na v. „Globusъ” (1936– 1937) i se vkluchuva vo obnoveniot Makedonski literaturen kruzhok vo Sofija. Ja prouchuva makedonskata istorija i kultura i od 1938 g. pochnuva da objavuva svoi publikacii vo novata Nacionalna nauchna biblioteka „K’lbo”: „Nacionalnoporobeni narodi i nacionalni malcinstva (nauchno-socioloshka etida)” (1938), „Prerodbata na Makedonija i Ilindenskoto vostanie” (1939), kojashto e prevedena na makedonski ushte vo 1944 g. i stanuva prv uchebnik po istorija vo otvorenite makedonski uchilishta, i „Borci za narodna sloboda” (1940) so monografski prilog i za G. Delchev. Kako advokat, gi brani uapsenite Makedonci i chlenovi na MLK. Po okupacijata na Vardarskiot del na Makedonija, poradi nacionalno-politichkite dejnosti e uapsen (1. IX 1941) i ispraten vo koncentracioniot logor vo Eni-kjoj (Trakija). Umira na operacija od apendicit vo bolnicata vo Ksanti, a pogreban e vo Sofija. Golem e brojot na statiite (najchesto nepotpishani ili objaveni pod psevdonimi) vo vesnicite: „Makedonski student-ski listъ”, „Makedonska student-ska tribuna”, „Makedonsko zname”, „Makedonska mladezhÏ”, „Makedonsko delo”, „Makedonski vesti”, „Eho”, „Globusъ”, „Zarя”, „Dšga” i dr. vo koi obrabotuva prashanja od makedonskata i balkanskata istorija, za nacionalnata svest, nacionalnoto prashanje, malcinstvata i kulturata. LIT.: Mihail Smatrakalev, Georgi Abadzhiev, Dimitъr sharlandzhiev, Krum Aleksov, Kosta Veselinov, „Rabotnichesko delo”, Ⅶ, 318, Sofiя, 28, IX 1945, 4; Ivan Ivanov, Kosta Veselinov, vo zb.: Pirinski sokoli (Ocherci za zaginali revolÓcionni borci, deйstvuvali v Blagoevgradski okrъg), Sofiя, 1970; D-r Blazhe Ristovski, Portreti i procesi od makedonskata literaturna i nacionalna istorija, Ⅲ, Skopje, 1990, 458–490. Bl. R.
Кирилична верзија на написот
ВЕСЕЛИНОВ, Коста