„SVETI NIKITA“ – manastirska crkva vo blizina na s. Banjani (Skopsko). Na postaro kultno mesto vo 1307–1308, a spored najnovite istrazhuvanja vo 1319–1320 g., so darenijata na srpskiot kral Milutin, bila izgradena crkva shto ima oblik na vpishan krst vo pravoagolen prostor, so kupola vrz visok tambur. Gradena e od delkan kamen, tuli i malter. Keramoplastichnata dekoracija na fasadite e osobeno zastapena pri oblikuvanjeto na oltarnata apsida. Od juzhnata strana na crkvata bil dodzidan paraklis, koj podocna bil urnat. Freskozhivopisot vo vnatreshnosta e dobro zachuvan. Manastirskata crkva „Sv. Nikita“, s. Banjani (ⅩⅣ v.) Vrz shtitot na sv. Teodor Tiron, naslikan vo prvata zona, ostanale zachuvani potpisite na dvajcata prochueni srednovekovni slikari Mihail i Evtihij. Toa se zografite shto vo 1295 g. go rabotele freskozhivopisot vo crkvata „Bogorodica Perivleptos“ („Sv. Kliment“) vo Ohrid, a vo 1317 g. golemiot ansambl na zhivopis vo crkvata „Sv. GJorgji“ vo s. Staro Nagorichane (Kumanovsko). Freskoslikarstvoto vo crkvata „Sv. Nikita“, so svojot bogat ikonografski repertoar i so visokite likovni vrednosti pretstavuva znachajno delo vo srednovekovnata umetnost vo Makedonija. Megju naslikanite svetiteli vo cel rast, od prvata zona, posebno vnimanie privlekuva figurata na patronot na crkvata sv. Nikita, pretstaven vo pancirna obleka, so kopje vo desnata i lak za streli vo levata raka. Od negovata desna strana, kako voin vo pan-cir i so celosno vooruzhuvanje, e pretstaven sv. GJorgji, a od levata strana sv. Stefan Prvomachenik. i od teshka telesna bolest, no se-Freska: „Izgonuvanjeto na trgovcite od hramot“ vo crkvata „Sv. Nikita“, s. Banjani, Skopsko (ⅩⅣ v.) Vo vtorata zona osobeno vpechatlivi se kompoziciite Izgonuvanjeto na trgovcite od hramot i Svadbata vo Kana Galilejska, a vo tretata zona scenite od stradanjata Hristovi (Simnuvanjeto Hristovo od krstot i Pogrebuvanjeto Hristovo). Slikarstvoto na dvajcata prochueni zografi, sporedeno so ona vo crkvata „Bogorodica Perivleptos“ vo Ohrid, pokazhuva razvojna faza vo tvoreshtvoto na prochuenite zografi, vo koja namesto monumentalnosta preovladuva narativniot karakter na naslikanite likovi i kompozicii. LIT.: V. Petkoviђ, Pregled crkvenih spomenika kroz povesnicu srpskog naroda, Beograd, 1950, 212–213; V. J. –uriђ, Vizantijske freske u Jugoslaviji, Beograd, 1974, 50; K. Balabanov, Freske i ikone u Makedoniji, Beograd–Zagreb–Mostar, 1983, 91. K. B.
Кирилична верзија на написот
СВЕТИ НИКИТА