SINAJSKI PSALTIR – glagolichki psaltir od Ⅺ v., vkupno 207 l. (177 l. Sin + 32 l. Sin). Stariot del e pronajden vo 1850 g. od arh. Porfirij Uspenski vo man. „Sv. Katarina“ na Sinaj, noviot del vo 1975 g. vo istiot manastir, kade shto dvata dela se chuvaat, sign. Sin. Slav. MS 38 i Slav. MS 2/N. Sodrzhi najstar zachuvan slovenski psaltir od arhaichna re-Od glagolichkiot rakopis Sinajski psaltir (Ⅺ v.) dakcija, blizok do kirilometodievskiot prevod. Ednovremeno toj pretstvuva i najstar vid na bogosluzhben psaltir. Vo stariot del se naogjaat Ps 1–137, vo noviot del Ps 138–151, bibliski pesni, Ochenash, Utrinska pesna (Dodjologia maior) i pochetok od CHinot na vechernata. Tekstot e prepishuvan od povekje lica i po jazichnite Muzichkata grupa „Sintezis“ osobenosti se locira vo Zapadna Makedonija. Srazmerno dobro ja chuva moravskata jazichna norma (sodrzhi i nekoi t.n. moravizmi). Stariot del povekjekratno e izdavan, prv pat vo 1883 g. od L. Gajtler (L. Geitler), i za nego postoi bogata literatura. LIT. (izbor): S. SeverÏяnov, SinaŸskaя psaltÎrÏ, glagolicheskiŸ pamяtnik Ⅺ veka, Petrograd, 1922, repr. Graz, 1954 (izd., star del, kir. transkr., indedj verborum); V. von Arnim, Studien zum altbulgarischen Psalterium Sinaiticum, Leipzig, 1930; M. Altbauer, Sinajski psaltir, Skopje, 1971 (fototip. izd., star del); I. Karachorova, KÍm vÍprosa za Kirilo-Metodieviя starobÍlgarski prevod na psaltira, Kirilo-Metodievski studii 6, Sofiя, 1989, 130-245 (so bogata bibliografija); C. M. MacRobert, The tedjtual Tradition of Church Slavonic Psalter up to the Fifteenth Centurdz, Interpretation of the Bible, Ljubljana–Sheffield, 1998, 921–942; F. V. Mares (red.), Psalterii Sinaitici pars nova (monasterii s.Catharinae codedj slav. 2/N). Ad editionem praeparaverunt P. Fetková, Z. Hauptová, V. Konzal, L. Pacnerová, J. Svabova, sub redactione F. V. Mares, NJien, 1997 (izd., nov del, kir. transkr., krit. aparat, indedj verborum). Zd. R.
Кирилична верзија на написот
СИНАЈСКИ ПСАЛТИР