PATNA MREZHA – se sostoi od vongradska i gradska. Vo vongradskata mrezha spagjaat magistralnite, regionalnite i lokalnite patishta. Magistralnite patishta gi zadovoluvaat potrebite i na megjunarodnite komunikacii (no-sat oznaka E), a nekoi od niv pominuvaat i niz nashata teritorija (v. karta na patnata mrezha). Niz teritorijata na RM ima ostatoci od rimskite patishta: Via Egnacia, koj od Skadar preku Drach (Durahium), Ohrid (Lichnidus), Bitola (Heraclea) i Solun (Tesalonice) vodi do Istanbul (Constantinopolis); del od Via Militaris niz Makedonija: Scopus–Tesalonice (Skopje–Solun) i Heraclea–Stopis (Bitola–Stobi). Kako prva etapa vo modernizacijata na vongradskata patna mrezha mozhe da se smeta periodot od 1947 do 1967 g., koga se izgradeni 190,5 km, rekonstru-Patnata i zheleznichkata mrezha vo Republika Makedonija irani 522 km i modernizirani 209,5 km ili vkupno 922 km patishta. Denes vongradskata patna mrezha vo RM opfakja 13.360 km, od koi: magistralni (drzhavni/nacionalni) 909 km, regionalni 3.777 km i lokalni okolu 9.000 km. Megjunarodnite E-patishta vo mrezhata na drzhavnite patishta vleguvaat so 549 km (od niv kako avtopati se 197 km). Niz RM pominuvaat i dva evropski koridora (predvideni kako avtopati), Koridorot 10, od granicata so R Srbija do granicata so R Grcija, so 192,5 km (avtopat 152,5 km) i Koridorot 8, od granicata so R Srbija do granicata so R Albanija, so 308 km (avtopat 64,6 km). Vo izgradba e Severnata obikolka na Skopje vo profil na avtopat so dolzhina od 25,2 km. Grankata od koridorot 10D, od Veles do granicata so R Grcija (127 km) s¢ ushte ne e proektirana kako avtopat. IZV.: materijali od dokumentacijata na Fondot za magistralni i regionalni patishta – Skopje; Drzhaven zavod za statistika, Transport i drugi komunikacii, 2004 g.; R. Doncheva, Proektiranje patishta, GF, Skopje, 2004. R. D.
Кирилична верзија на написот
ПАТНА МРЕЖА