TEHELET LAVAN – NECAH (sino-belo zname) vo Makedonija (1935) – evrejska rabotnichka mladinska levo orientirana organizacija. Dejstvuvala vo gradovite naseleni so evrejsko naselenie. CHlenovite bile obuchuvani na zemjodelski raboti za zaminuvanje vo Erec Izrael. Vo Skopje na chelo na kenot bile Vidal i Moshe Saporta. Najgolem ken imalo vo Bitola, so preku 300 chlenovi, so… Continue reading TEHELET LAVAN
Архиви: Glossary
Description.
TEHNICHKI FAKULTET
TEHNICHKI FAKULTET – Bitola – formiran vo 1961 g. zaedno so Vishata tehnichka shkola, so dva otseka: Mashinski i Elektrotehnichki. Vo 1972 g. pochnuva da raboti i tretiot – Soobrakjaen otsek. Vo 1977 g. Vishata tehnichka shkola prerasnuva vo Tehnichki fakultet – Bitola. Dodiplomskite studii se organizirani po otseci: Mashinski, Soobrakjaj i transport, Elektrotehnichki, Grafichko… Continue reading TEHNICHKI FAKULTET
TEHNICHKI FAKULTET
TEHNICHKI FAKULTET – Bitola – formiran vo 1961 g. zaedno so Vishata tehnichka shkola, so dva otseka: Mashinski i Elektrotehnichki. Vo 1972 g. pochnuva da raboti i tretiot – Soobrakjaen otsek. Vo 1977 g. Vishata tehnichka shkola prerasnuva vo Tehnichki fakultet – Bitola. Dodiplomskite studii se organizirani po otseci: Mashinski, Soobrakjaj i transport, Elektrotehnichki, Grafichko… Continue reading TEHNICHKI FAKULTET
TEHNICHKI FAKULTET
TEHNICHKI FAKULTET – Skopje – osnovan vo 1949 g., so dva oddela – Gradezhen i Arhitektonski. Nastavata zapochnala vo oktomvri 1949 g., vo del od deneshnata zgrada na Arhitektonskiot i Gradezhniot fakultet, togash s“ ushte vo izgradba. Vo pochetokot bile angazhirani kadri shkoluvani vo stranstvo i specijalisti od drugite republiki vo Jugoslavija. Nabrgu se oformile… Continue reading TEHNICHKI FAKULTET
TEHNICHKI FAKULTET
TEHNICHKI FAKULTET – Skopje – osnovan vo 1949 g., so dva oddela – Gradezhen i Arhitektonski. Nastavata zapochnala vo oktomvri 1949 g., vo del od deneshnata zgrada na Arhitektonskiot i Gradezhniot fakultet, togash s“ ushte vo izgradba. Vo pochetokot bile angazhirani kadri shkoluvani vo stranstvo i specijalisti od drugite republiki vo Jugoslavija. Nabrgu se oformile… Continue reading TEHNICHKI FAKULTET
TEHNOLOSHKI RAZVOJ
TEHNOLOSHKI RAZVOJ – porast na BDP pod dejstvo na tehnoloshkite promeni vo najshirokata smisla na zborot. Opshtestveno-ekonomskiot razvoj na Makedonija po Vtorata svetska vojna vo golema mera beshe zasnovan vrz shtedenjeto i investiranjeto vo fizichkiot kapital (zgradi, mashini, oprema). Vakviot tip ekonomski rast vo osnova e ogranichen poradi dejstvoto na zakonot za opagjachkite prinosi. Od… Continue reading TEHNOLOSHKI RAZVOJ
TEHNOLOSHKO-METALURSHKI FAKULTET
TEHNOLOSHKO-METALURSHKI FAKULTET – Skopje – vrvna edukativna, nauchnoistrazhuvachka i razvojno-primenuvachka institucija vo RM vo sostav na Univerzitetot „Sv. Kiril i Metodij“. Obrazuva kadri (diplomirani inzheneri, specijalisti, magistri i doktori na naukite) od podrachjata na hemiskata, prehranbenata tehnologija i biotehnologijata, na ekstraktivnata i prerabotuvachkata metalurgija, na tekstilot i konfekcijata i na hemiskoto inzhenerstvo. Raboti od 1959… Continue reading TEHNOLOSHKO-METALURSHKI FAKULTET
TEHO, Tetovski horski odzivi
TEHO, Tetovski horski odzivi – festival na makedonska horska muzika, koj vo Tetovo se odrzhuva bienalno (sekoja vtora godina). Osnovan e vo 1973 g. za da go unapreduva amaterskoto horsko muziciranje i da go pottiknuva do-mashnoto horsko tvoreshtvo. Programskata ideja na festivalot ushte od pochetokot bila bienalno da se pretstavuva opusot na eden makedonski kompozitor,… Continue reading TEHO, Tetovski horski odzivi
TEKJE NA ZEJNEL ABEDINPASHA
TEKJE NA ZEJNEL ABEDINPASHA (Ohrid, 1590) – verski aktiven objekt vo djamijata na Zejnel Abedin-pasha. Mu pripagja na halvetiskiot dervishki red. Vo krugot na djamijata se naogja turbeto na Muhamed Hajati, osnovachot na redot vo Ohrid, izgradeno vo pochetokot na ⅩⅤⅠⅠⅠ v. LIT.: Adzverdi Ekrem Hakki, Avrupa’da Osmanldj Mimardj Eserleri. Ѕugoslavdza, lll cild, 3. kitab,… Continue reading TEKJE NA ZEJNEL ABEDINPASHA
TEKJE SERSEM ALI-BABA
TEKJE SERSEM ALI-BABA (Tetovo, izgradeno megju 1538–1548) – verski objekt, spomenik na kulturata. Poznato e kako Arabati baba tekje, podignato od Sersem Ali baba, pripadnik na dervishkata sekta bektashi. Pretstavuva kompleks od povekje objekti: djamija, turbinja, objekti za zhiveenje, semahane (mesto za molitva na dervishite), shadrvan i dr. Kon krajot na ⅩⅤⅠⅠⅠ v. tetovskiot pasha… Continue reading TEKJE SERSEM ALI-BABA