PAVSANIJA (Pausanias) (Ⅳ v. pr.n.e.) – antichki Makedonec, ubiecot na kralot Filip Ⅱ, na svadbata na negovata kjerka Kleopatra (336 pr.n.e.). Atentatot bil izvrshen so nozh pri vleguvanjeto na svechenata povorka vo teatarot. Vednash po ubistvoto bil fa-ten od telohranitelite i poguben, so shto bilo onevozmozheno osoznavanjeto na prichinite i nalogodavecot. Vo pretpostavkite kako motiv… Continue reading PAVSANIJA
Архиви: Glossary
Description.
PAVSANIJA
PAVSANIJA (Pausanias) (Ⅳ v. pr.n.e.) – antichki Makedonec, ubiecot na kralot Filip Ⅱ, na svadbata na negovata kjerka Kleopatra (336 pr.n.e.). Atentatot bil izvrshen so nozh pri vleguvanjeto na svechenata povorka vo teatarot. Vednash po ubistvoto bil fa-ten od telohranitelite i poguben, so shto bilo onevozmozheno osoznavanjeto na prichinite i nalogodavecot. Vo pretpostavkite kako motiv… Continue reading PAVSANIJA
PAZAREN NEUSPEH
PAZAREN NEUSPEH – domeni na ekonomskata aktivnost vo koi pazarot ne e vo sostojba da izvrshi racionalna alokacija (razmestuvanje) na resursite i da ponudi soodvetno reshenie na problemite, poradi shto intervencijata na drzhavata (denes, vo forma na drzhavna, t.e. vladina regulacija) stanuva neizbezhna. Praktichno, vo ovie domeni pazarot ne samo shto ne gi razreshuva tuku,… Continue reading PAZAREN NEUSPEH
PAZARI NA ZEMJODELSKI PROIZVODI
PAZARI NA ZEMJODELSKI PROIZVODI – mesta vo gradski naselbi na koi se nudi i se prodavaat zemjodelski proizvodi. Site gradovi vo RM imaat svoi zeleni pazari. Pazari na golemo (kvantashki) ima vo Skopje i vo Strumica. Povazhni dobitochni pazari ima vo: Kumanovo (sreda), Bitola (sabota), Skopje (vtornik), Strumica (sabota), Krivogashtani (sreda), Struga (sabota), Obleshevo (vtornik).… Continue reading PAZARI NA ZEMJODELSKI PROIZVODI
PAZARNA EKONOMIJA
PAZARNA EKONOMIJA – ekonomski sistem vo koj razreshuvanjeto na centralniot ekonomski problem (shto da se proizveduva, kako da se proizveduva i za kogo da se proizveduva), t.e. razmestuvanjeto na postojnite resursi vo ekonomijata, se vrshi preku pazarniot mehanizam. Procesot na vospostavuvanjeto na pazarnata ekonomija vo RM pointenzivno zapochna so otvoranjeto na tranzicijata vo ranite devedesetti… Continue reading PAZARNA EKONOMIJA
PAZAROT NA KAPITAL VO RM
PAZAROT NA KAPITAL VO RM – finansiskite pazari i institucii shto vrshat mobilizacija na finansiskoto shtedenje i negova alokacija vo dolgorochni proizvodni investicii. Tuka, pred s¢, se misli na pazarot na bankarski krediti i na pazarot na dolgorochni hartii od vrednost. Vo pochetnite godini od tranzicijata vo RM, izrazito predominantno beshe kratkorochnoto bankarsko kreditiranje, shto… Continue reading PAZAROT NA KAPITAL VO RM
PAZAROT NA TRUDOT I NEVRABOTENOSTA
PAZAROT NA TRUDOT I NEVRABOTENOSTA. Ekonomijata na trudot se obiduva da gi objasni funkcioniranjeto na pazarot i dinamikata na trudot. Makroekonomijata na pazarite na trudot gi opfakja vrabotenosta i nevrabotenosta kako nivoa (stock varijabli) i stapkata na vrabotuvanje kako dinamichki parametar. Mikroekonomijata e predominantno so neoklasichna osnova i gi objasnuva ramnotezhata na pazarot na trudot,… Continue reading PAZAROT NA TRUDOT I NEVRABOTENOSTA
PCHELARKI
PCHELARKI (Meropidae) – familija relativno mali ptici od re-dot na sivovranovidnite ptici (Coraciiformes), od koi vo Makedonija se srekjava eden vid, pchelarka (Merops apiaster); chest vid, osobeno vo juzhnite delovi, pokraj rekite. LIT.: Birds in Europe: population estimates, trends Pchelarki and conservation status, (Merops apiaster) „BirdLife International Conservation Series“, 12, Cambridge, 2004; C. Harrison, An… Continue reading PCHELARKI
PCHELI
PCHELI (Apidae) – cipokrilni insekti. Prisposobeni se za ishrana so cveten prav i so nektar. Nivnoto znachenje vo prirodata i za chovekot e golemo, pochnuvajkji od proizvodite shto gi davaat, med i vosok, pa do oprashuvanjeto shto go vrshat kaj rastenijata. Grupata opfakja vidovi shto imaat soliteren nachin na zhiveenje, ili pak se zdruzhuvaat vo… Continue reading PCHELI
PCHENICA
PCHENICA (ZHITO) (Triticum sp. L.) – osnovna zrnesta kultura za proizvodstvo na leb vo celiot svet. Okolu 70% od svetskata populacija se hrani so leb. Se smeta za edno od najstarite rastenija shto chovekot pochnal da go odgleduva, a so toa i da go napushta nomadskiot nachin na zhiveenje. Glaven proizvod e zrnoto za proizvodstvo… Continue reading PCHENICA