PANOVSKI, Jovan GJoshev (Skopje, 6. Ⅹ 1920 – Skopje, 22. Ⅲ 1994) – hirurg, redoven profesor na Med. f. vo Skopje. Bil osnovach i prv direktor na Gradskata bolnica vo Skopje (1962–1970) i pretsedatel na Zruzhenieto na hirurzite na SFRJ (1967–1971). Kako vrven hirurg na Hirurshkata klinika osnoval Oddelenie za plastichna i rekonstruktivna hirurgija i… Continue reading PANOVSKI, Jovan GJoshev
Архиви: Glossary
Description.
PANOVSKI, Naum
PANOVSKI, Naum (Skopje, 3. Ⅵ 1950) – rezhiser. Diplomiral na Otsekot za rezhija na Teatarskata akademija vo Belgrad. Zavrshil postdiplomski studii na Univerzitetot vo NJujork, vo klasata na profesor Karl Veber. Raboti kako rezhiser vo Makedonskata TV (1973-1991). Od 1991 g. e profesor na nekolku univerziteti vo SAD. Vo negoviot rezhiserski opus ramnopravno uchestvuvaat domashnite… Continue reading PANOVSKI, Naum
PANOVSKI, Sokrat
PANOVSKI, Sokrat (s. V’mbel, Kostursko, 1936) – prosveten deec, opshtestvenik, etnograf i publicist. Na dvanaesetgodishna vozrast, kako dete-begalec od Gragjanskata vojna vo Grcija (1948), bil zgrizhen vo detskite domovi Vaca de ZHos, Arad i Tulgesh (Romanija). Podocna obrazovanieto go prodolzhil vo uchilishteto za uchenici vo stopanstvoto vo P’ltinish, vo Grivica Roshie vo Bukuresht, a po… Continue reading PANOVSKI, Sokrat
PANZOVA, Violeta Vanchova
PANZOVA, Violeta Vanchova (Sveti Nikole, 2. Ⅶ 1948) – doktor po filozofija, univerzitetski profesor. Diplomirala na Filozofskiot fakultet vo Skopje (1970), magistrirala na Filozofskiot fakultet vo Belgrad (1981), kade shto i doktorirala (1989). Kako student bila angazhirana za demonstrator po Logika na Grupata za filozofija pri Filozofskiot fakultet vo Skopje. Vo redoven raboten odnos na… Continue reading PANZOVA, Violeta Vanchova
PAO
PAO (SEGRCHKA OSLOBODITELNA ORGANIZACIJA)(1942) – grchka antimakedonska organizacija sozdadena od grupa grchki oficeri so odobrenie od germanskite okupatorski vlasti. Organizacijata bila poddrzhana od grchkoto kolonizirano naselenie vo Egejskiot del na Makedonija i imala punktovi vo Voden, Negush, Ber, Kozhani, Kostur, Lerin, Kukush i vo drugi mesta. PAO imala i svoi oruzheni sili – Nacionalna armija… Continue reading PAO
PAPRAT, MAKEDONSKI
PAPRAT, MAKEDONSKI (Asplenium macedonicum Kümm.) – lokalen makedonski floristichki endemit od grupata na papratite, poznat samo za okolinata na Prilep. Se razviva vo puknatinite na granitnite blokovi na Markovi Kuli, Treskavec i Selechka Planina. Vl. M. Кирилична верзија на написот ПАПРАТ, МАКЕДОНСКИ
PAPRATI VO RM
PAPRATI VO RM – avtotrofni bessemni vishi rastenija, vo florata na RM, zastapeni so 42 vida opfateni vo 15 familii. Najpolimorfni rodovi se Asplenium (so 11 vida) i Drdzopteris (6). Paprat vo RM (Asplenium) Paprat vo RM (Drdzopteris) So ogranicheno rasprostranuvanje se karakteriziraat vidovite: Osmunda regalis, Thelipteris palustris, Phdzllitis scolopendrium, Ophioglossum vulgatum, Adiantum capillusveneris, Blechnum… Continue reading PAPRATI VO RM
PARAVAJA
PARAVAJA (Parrauaia) – antichka oblast vo Gorna Makedonija. Se protegala na severnite padini na Pind, severozapadno od Timfaja. Povazhni gradovi bile Paroreja (Paroreia) i Eriboja (Eriboia). LIT.: F. Papazoglu, Makedonski gradovi u rimsko doba, Skopje, 1957; N. Proeva, Istorija na Argeadite, Skopje, 2004. K. M.-R. Кирилична верзија на написот ПАРАВАЈА
PARAZITSKI BOLESTI KAJ RASTENIJATA
PARAZITSKI BOLESTI KAJ RASTENIJATA – infektivni bolesti shto gi predizvikuvaat zhivi organizmi (najchesto mikroorganizmi). Najvazhni rastitelni, parazitski bolesti se: a) mikozi (gi predizvikuvaat gabi), b) bakteriozi (gi predizvikuvaat bakterii), v) virozi (gi predizvikuvaat virusi), g) mikoplazmozi (gi predizvikuvaat organizmi –MLO, slichni na mikoplazmite), d) rikeciozi (gi predizvikuvaat organizmi –RLO, slichni na rikeciite), gj) fikozi (gi… Continue reading PARAZITSKI BOLESTI KAJ RASTENIJATA
PARENJE I VARENJE NA DRVOTO
PARENJE I VARENJE NA DRVOTO – tehniki za zashtita na drvoto. So nivna pomosh se zgolemuvaat trajnosta na drvoto i otpornosta na drvoto na razni vidovi destruktori. Pri parenjeto drvoto se tretira so zasitena vodena parea, a pri varenjeto drvoto se potopuva i se vari vo voda. Parenjeto se primenuva vo slednite sluchai: za omeknuvanje… Continue reading PARENJE I VARENJE NA DRVOTO