NACIONALEN PARK „MAVROVO“ – proglasen vo 1949 g. Se prostira vo slivot na rekata Radika, na povrshina od 73 088 ha. Vo nego ima nad 50 vrvovi povisoki od 2.000 m, a najvisokiot e Golem Korab (2.764 m). Okolu 29 000 ha se visokoplaninski pasishta. Geoloshkata podloga se izmenuva na mal prostor, a dominiraat varovnici. Glaven motiv za proglasuvanje na Nacionalniot park e smrekata (Picea abies), kojashto e Mostot „Elen Skok“ (Mala Reka) vo Nacionalniot park „Mavrovo“ na juzhniot rab na arealot i starite elovi shumi od Abies borisii Regis. Na terenot ima golem broj endemichni vidovi: Narthetium scardicum, Melampdzrum scardicum, ValeMechka, zhitel na nacionalnite parkovi vo RM riana bertiscea, Sesleria korabensis, Rhamondia serbica, a interesni se vidovite Rhamnus pumila, Drdzpis lineana, Medzanthes trifoliate, Centranthus junceus i dr. mnogu retki vidovi. Osobeno e interesna glacijalnata dolina, t.n. Dlaboka Reka (projfel) so reliktni reljefni formi i so retka flora. Posebna uloga ima veshtachkoto Mavrovsko Ezero. Vo vrska so koristenjeto na parkot se izdvoeni tri zoni. Strogo zashtitena zona, koja gi opfakja Lukovo Pole, Adjina Reka, Ostrovo; Rekreativno-turistichka zona, koja opfakja tesen pojas okolu Mavrovskoto Ezero i padinite na Bistra, so ski-liftovi i so skijachki pateki, i Meliorativna zona shto ja opfakja vrbenskata, volkoviskata shuma i dr. R. R.
Кирилична верзија на написот
НАЦИОНАЛЕН ПАРК МАВРОВО