BOTANIKA VO MAKEDONIJA. Vo Makedonija razvitokot na botanikata se odviva docna, poedinechno i izolirano vo nekoi od dostapnite podrachja. Prviot pishuvan podatok so floristichki beleshki e od Ami Bue (Ami Boué) vo negovoto istrazhuvanje La Turljuie d’Europe (1840) i od A. Grizebah (A. Grisebach) so trudot Specilegium florae Rumelicae et Bdzthdznicae (1843). Sleduvaat povremeni, a potoa i zachesteni istrazhuvanja koi davaat opis i popis na lokalnata flora, otkrivajkji novi vidovi i podvidovi, narecheni spored mestoto na naogjanjeto. Site ovie istrazhuvanja i pishani podatoci se vrsheni od stranski is-trazhuvachi, nadvor od Balkanot. Vo pochetokot na ⅩⅩ v. e zgolemen brojot na istrazhuvachite od so-August Grizebah, istrazhuvach na botanikata vo Makedonija sednite zemji. Uchestvoto na makedonski istrazhuvachi zapochnuva vo vtorata polovina na ⅩⅩ v. Istrazhuvanjata se uslovno podeleni na dve etapi: prvata vo koja celata botanichka aktivnost e floristichka, nadopolneta so drugi botanichki istrazhuvanja, zapochnata od polovinata na ⅩⅠⅩ v. do 50-tite godini na ⅩⅩ v., i vtorata od 1950 g., pa s” do denes, so shirok dijapazon na botanichki istrazhuvanja. Prva etapa. Poradi nerazvienosta i nesigurnosta na komunikaciskite vrski, mal e brojot na zainteresirani istrazhuvachi. Se dvizhat po slivot na Vardar, is-trazhuvajkji gi planinite i ramninite od shar Planina do planinata Nidje. Rezultatite od istrazhuvanjata se otpechateni vo poznatoto delo na A. Grizebah (1843). Znachajni se i istrazhuvanjata na E. Formanek (R. Formaneck), podocna revidirani od G. Vandas (G. Vandas, 1909). L. Adamovikj (L. Adamovic, 1909) od Hrvatska gi proshiruva istrazhuvanjata i vo Srbija i vo Makedonija, postavuvajkji osnovi za vegetaciski sogleduvanja, pokraj floristichkata determinacija na novi rastenija, rastitelni pokrivki, mediteranski elementi i rastitelni formacii, znachajni i za segashnosta. J. Dorfler raboti na Alshar i na shar Planina. Prvite podatoci za mikro i za makrofitskata flora na ezerata se od St. Petkov (Bugarija). J. Petrovikj (Srbija) dava pregled na florata na planinite Jakupica, Dautica, Korab i Bistra. Vo Prvata svetska vojna botanizirale odreden broj germanski i bugarski istrazhuvachi. J. Bornmiler (J. Bornmuller) sobranite materijali gi publikuval vo 1925 i vo 1928 g. T. Hercog (Th. Hercog), togashen „front soldat” dava floristichki opis na mestata kade shto se naogjal, otpechaten vo 1918/19 vo DBZ. Ungarskiot florist J. B. Kumler (J. B. Kumler) vo 1918 g. rabotel na florata na planinata Korab. T. Nikolov i N. Stojanov ja opishale florata na planinite vo Istochna i Sredna Makedonija. Kon s” pobrojnite floristi, fitogeografi i fitocenolozi znachitelna uloga ima N. Koshanin. Vo brojnite trudovi (25) temelno ja opishuva i ja razrabotuva florata i vegetacijata na povekje planini i opredeluva novi vidovi rastenija, a negovite soznanija se pechateni vo nauchni i struchni spisanija. Vo svoite devet truda P. CHernjavski ima opishano shest novi vidovi rastenija za florata na Ohridskata Kotlina. Na ist nachin, T. Soshka dava pregled i opis na florata i vegetacijata. Ivo Horvat (Hrvatska) vo svoite trudovi dava pregled na visokoplaninskata vegetacija, kako i na rastitelnite zaednici na karpi, sipari i shumi. Slichna problematika obrabotuva i Stijepan Horvatikj (Hrvatska). Ovie istrazhuvanja se znachajni kako fundament za razvitokot na fitocenologijata i za otkrivanjeto novi vidovi. Od ne pomalo znachenje se trudovite na I. Rudski, K. Mali, S. Jakovlevikj i Hajek (I. Rudskdz, K. Maldz, S. Jakovlevic, Hadzek), koi vo tekot na povekje godini rabotele vrz florata i rastitelnosta na mnogu lokaliteti vo Makedonija. Rezultatite od nivnoto botaniziranje se pechateni kako brojni publikacii vo renomirani evropski spisanija (1840– 1950). Zakluchno do 1900 g. se otpechateni povekje od 25 trudovi. Vtora etapa. So formiranjeto na Botanichkiot zavod na Bioloshkiot institut na Filozofskiot fakultet pochnuvaat aktivni botanichki dejnosti, rakovodeni od prof. Boris Kitanov. Vo svoite istrazhuvanja praktichno gi obrabotil planinite vo Centralna i vo Zapadna Makedonija. Prvite Prirodonauchniot muzej vo Skopje stotici herbarski listovi so negov potpis na pridruzhnata etiketa se osnovata na herbariumot na Botanichkiot institut, praven vo periodot 1947–1948 g., koj se dopolnuval so herbarski materijal od dotogashni istrazhuvachi, no i oddelno dopolnuvan od slednite generacii taksonomisti shto prodolzhuva kontinuirano. Vo 1949 g., rakovoditel na Botanichkiot zavod stanuva prof. d-r Roko Vukovikj, priznat i poznat citolog. Obukata se proshiruva so citologija i anatomija. Voveduvajkji vo nastavata praktichni metodi i preparati, postavuva osnovi za mikroskopski praktikum, so shto se ovozmozhuva istrazhuvanje na finata struktura na tkivata i organelite na kletkata. So doagjanjeto na prof. d-r Mihovil Grachanin (1955) se voveduva rastitelna fiziologija i ekologija. Se otvoraat soodvetni laboratorii so neophodna aparatura za da se obezbedi adekvatno obrazovanie. Bibliotekata se opremuva so neophodnata literatura. Najdobrite studenti se vklucheni vo nastavniot proces kako laboranti, demonstratori, a po diplomiranjeto i se izbrani za asistenti. Se podgotvuvaat i prvite doktorski disertacii, koi se odbraneti vo 1958 i po 1960 g. Po izborot za docenti, prvite makedonski doktori po bioloshki nauki ja prezemaat nastavata po soodvetnite disciplini i se sozdavaat uslovi za sozdavanje novi avtohtoni kadri po botanichkite disciplini. Se otvora Oddel za botanichki disciplini na Prirodonauchniot muzej na Makedonija so cel da se kolekcionira rastitelniot fond na Makedonija. Na slichen nachin raboti i Botanichkoto oddelenie na Hidrobioloshkiot zavod vo Oh-rid za izuchuvanje na makrofitskata flora i vegetacija kako i na fitoplanktonot, koj pretstavuva znachajna alka vo vnesuvanjeto energija vo ovoj voden ekosistem. Na Zemjodelsko-shumarskiot fakultet se razviva predmetot botanika. Formirani se laboratorii za nastava i za istrazhuvachka aktivnost i se organizirani herbariumi i prirachna botanichka gradina za potrebite na raznite agronomski nasoki. Nauchnata podgotvenost ovozmozhi botanichkiot kadar da se vkluchi i vo proekti od agroekologijata, lozaroovoshtarskata i zemjodelskata nasoka, kako i vo shumarstvoto i farmacijata. Posebna aktivnost vo podgotovkata na kadri e izdavachkata dejnost. Izdadeni se povekje srednoshkolski i fakultetski uchebnici, so koi se osovremenuva nastavata na matichnite i na aplikativnite fakulteti. Od golemo znachenje e izleguvanjeto na povekjetomnata „Flora na Republika Makedonija”, kako i obrabotkata na nizinskite, brdskite, shumskite i visokoplaninskite fitocenozi. Vo botanichkata gradina na Botanichkiot zavod se zasadeni avtohtoni endemski rastenija i e nabavuvan semenski i saden materijal. Retkite endemski rastenija se odgleduvaat na pros-tori shto soodvetstvuvaat na pri-Od botanichkata gradina pri PMF, Skopje rodnite naogjalishta, a vo nea se zapochnati i nauchni proekti vo kontrolirani ulovi. Rad. Gr.
Кирилична верзија на написот
БОТАНИКА ВО МАКЕДОНИЈА